Ak chcete mať pekne opálenú pokožku, máte na výber solárium, alebo slnko na záhrade(na balkóne).

Na slnku sa dá opaľovať len niekoľko mesiacov v roku a to len ak nám to počasie dovolí.

Opaľovanie na slnku nie je veľmi jednoduchá záležitosť, nedokážeme presne odhadnúť ako dlho môžeme stráviť na slnku a aký ochranný faktor máme použiť. Preto sa môže jednoducho stať, že sa v horšom prípade spálime, alebo v lepšom neopálime.

V skutočnosti je opaľovanie v soláriu oveľa šetrnejšie, bezpečnejšie a môžeme ho používať celoročne. Naša pokožka nie je vystavovaná nebezpečnému UV-C žiareniu (ktoré obsahuje slnečné žiarenie), v solárku poznáme jeho opaľovací výkon a podľa toho si volíme opaľovací čas.

A pri zvolení správnej solárnej kozmetiky naša pokožka nezostarne, ale naopak omladne, plus bronzové opálenie ako keby ste sa práve vrátili z dovolenky.

Opaľovaním v soláriu sa dá jednoducho získať bronzový odtieň pred stužkovou, pred plesovou, divadelnou sezónou. A solárnou kozmetikou jednoducho zosilniť opálenie.

Nič nás nemôže urobiť šťastnejšími v priebehu celého roka, ako mať perfektne bronzovú pokožku, ako by ste sa práve vrátili z dovolenky.Solária, tiež známe ako opaľovanie kabíny sú dobrým spôsobom, ako dosiahnuť úžasné výsledky opaľovania za krátku dobu.Solárium je zariadenie, ktoré vyžaruje ultrafialové žiarenie, používame ho ku kozmetickému opáleniu. Solárium vyžaruje UV žiarenie, ktoré je podobné slnku. Užívatelia si do solária ľahnú (horizontálne solárium), alebo stoja (vertikálne solárium).

Soláriá sa často propagujú ako spôsob, ako sa "pred opáliť na leto, týmto spôsobom chránime pokožku pred spálením na slnku.

Solárium nám pomôže udržať zdravé opálenie po celý rok, ale aj pomôže vyliečiť niektoré choroby (napr. metabolické poruchy, prechladnutie)

Nedávne štúdie ukázali, že opaľovanie v solárium je menej škodlivé ako opaľovanie na priamom slnku, hoci bezpečné opaľovanie na slnku je možné, vtedy - ked splníte niektoré zásady.

Soláriá sú vhodné pre každý typ pleti, s výnimkou tých ľudí ktorý majú veľmi citlivú pokožku.

Pomer medzi UVA a UVB žiarení v soláriu je vyvážený, znižuje sa riziko vzniku škodlivých látok na minimum.

Maximálna doba opaľovania v soláriu je obvykle 5 do 20 minút. Tlačidlá vo vnútri kabíny umožňujú nastavenia, na ovládanie ventilátorov a dokonca môžete v soláriu počúvať svoje obľúbené skladby.

Kozmetika v soláriu

Ochrana proti slnečnému žiareniu je k ničomu. Sú navrhnuté osobitné výrobky na opaľovanie v soláriu.

Tieto výrobky obsahujú ochranný štít, priťahujú UV žiarenia na pokožku, zaisťujú rovnomerné, zdravé a rýchle opálenie. Výrobky určené pre opaľovanie v soláriu zabezpečujú nielen rovnomerné opálenie, ale aj zvlhčujú a vyživujú Vašu pokožku.

Vitamín D je vyrábaný v tele, keď sa opaľujeme na slnku a tiež v soláriu. Vitamín D v našom tele pochádza z dvoch rôznych zdrojov a to buď exogénne (vonkajšie vplyvy) na koži (solárium, slnko), alebo endogénne (vnútorne) z jedla. Pre syntézu vitamínu D cez kožu sú potrebné ultrafialové lúče. UV žiarenie na slnku obsahuje tieto lúče a tiež solárium vyžaruje toto žiarenie.

UV lúče sú rozdelené do rôznych kategórií. UV-A, UV-B a UV-C žiarenie.

UV-C žiarenie je iba na slnku. Vitamín D sa začína vytvárať pod UV-B žiarením.

Žiarenie na slnku a v soláriu je zhruba rovnaké. Solárium však obsahuje oveľa viac UV žiarenia, preto skôr zhnedneme.

Cez potraviny prímame vitamín D, najme zo živočíšnych produktov.

Hlavný zdroj sú ryby (sleď, losos, sardinky), olej z tresčej pečene, žĺtky, mäso a mliečne výrobky. Cez oblečenie, alebo cez sklo pokožka nevyrába vitamín D.

Preto obzvlášť starý ľudia a malé deti, ktoré majú málo slnečného žiarenia sú vystavené riziku nedostatku vitamínu D.

UV-C žiarenie je iba na slnku. Vitamín D sa začína vytvárať pod UV-B žiarením.

Ak sa rozhodnete vybrať do solária, možete si vybrať medzi klasickým alebo turbo soláriom. Základný rozdiel je v tom, že v obyčajnom soláriu sú lampy 100 wattové, zatiaľ čo v turbosoláriu sú 160 wattové. Istú rolu hraje aj počet a dlžka trubíc. Ďalším rozdielom v soláriách je to, či pri opaľovaní ležíte alebo stojíte. V soláriách na státie sa používajú zväčša 160 wattové lampy, takže 90 percent solárií, v ktorých sa opaľuje postojačky, sú turbosoláriami. Dôležité je pri takýchto soláriách, aby boli trubice dlhé dva metre. Pri každej z nich totiž dva centimetre z hora i dola neopaľuje a keď je človek veľmi vysoký, nemusí ho to rovnomerne celého opáliť.

V soláriách, kde sa leží, by sa človek mal občas trochu pohnúť. Nemusí sa rovno otáčať, treba však dvihnúť ruky, aby bol opálený aj pod pazuchami a takpoviediac pohniezdiť sa, aby preniesol tlak z troch bodov - kostrče a oboch lopatiek. Môžu tam totiž vniknúť svetlé miesta, lebo ak je na ne vyvýjaný tlak, neprekrvujú sa, a teda ani neopaľujú. Občas sa stáva, že zákazníčka ma pocity klaustrofóbie v uzatvorených soláriách, no je to veľmi zriedkavé. V soláriách na státie sa opaľuje rovnako telo i tvár, pričom tvár sa opaľuje oveľa problematickejšie, keďže pokožka na nej je vystavovaná poveternostným podmienkam a je odolnejšia. V soláriách, kde sa leží, je v oblasti tváre vyššia intenzita, takže najvhodnejšie je kombinovať obidve tieto zariadenia. Plusy jedného vyvážia mínusy druhého a naopak.

• ľudia s veľmi bledou pokožkou - tzv. Fototyp I.
• tí čo užívajú napr. Antibiotika, antirevmatika, lieky proti infekciám močových ciest, lieky proti stresu atď.
• ľudia trpiaci alergiami na slnko
• tehotné ženy a deti do 12 rokov
• ľudia s čerstvými jazvami a po laserovom ošetrení ľudia používajúci umelé sladidlá.

Ide o psychickú porucha, pri ktorej si človek namýšľa, že jeho pokožka je veľmi bledá, a preto sa neustále vystavuje slnečnému žiareniu, často až do úplného spálenia. Prehnané opaľovanie môže pokožku vážne poškodiť a prispieť k vzniku najzhubnejšieho nádoru. Tanorexia je tiež závislosť na soláriách. Pri honbe za hnedou pokožkou takto postihnutí ľudia až pričasto navštevujú tieto zariadenia, kde sa ich biela a „nezaujímavá“ pokožka mení za pár minút na tmavšiu. Majú totiž strach, že keď slnenie jedenkrát vynechajú, tak zblednú a budú vyzerať neatraktívne. Jedinou liečbou tanorexie je psychoterapia, ale zvyčajne ju väčšina tanorektikov odmieta, pretože si závislosť na opaľovaní vôbec nepripúšťa.

Podľa vedcov nie každé UV žiarenie je aj škodlivé. Slnečné žiarenie je energia, ktorá je vyžarovaná lúčmi rôznych vlnových dĺžok. Pritom sa rozlišuje ultrafialové žiarenie, ďalej viditeľné svetlo a infračervené svetlo. Existujú tri kategórie  ultrafialového žiarenia. UV – A, UV – B, UV –C. UV – A človek potrebuje. Síce len v malom množstve, ale je dôležité pri tvorbe vitamínu D. Naopak UV – B žiarenie spôsobuje veľké nepríjemnosti. Poškodenie nukleových kyselín a bielkovín v bunkách, tiež aj poškodenie zraku, rakovinu kože a zníženú imunitu. tretí typ žiarenia na zem nedopadá. Je však rovnako škodlivý ako typ UV – B. Ľudia reagujú podľa svojho typu pokožky na slnečné žiarenie a na lúče v soláriách rozdielne. Človek by mal poznať svoj typ pokožky. Na svete sa rozlišujú šesť typov, pričom v Európe sú štyri: keltský, Európan so svetlejšou pleťou, Európan s tmavšou pleťou, stredomorský typ

V skutočnosti je to tak, že príliš vysoké dávky slnečného žiarenia podporujú určité tumory – takzvané spinaliómy a bazaliómy. Avšak tieto sa dajú ľahko liečiť a sú len zriedka smrteľné, pretože sa nachádzajú len v najvrchnejšej vrstve kože, dajú sa ľahko odstrániť a nerozsypávajú sa. Skutočne nebezpečná čierna rakovina kože – melanóm – sa nevyskytuje zväčša tam, kde sa slnko predovšetkým dostane, teda na hlave, krku, na šiji a na chrbte ruky. Melanómy sa dokonca počítajú k tým druhom rakoviny, ktoré sa zabrzdia vitamínom D3. To ukázali nielen pokusy na bunkových kultúrach a trasplantátoch tumorov na zvieratách. Ďalším dôležitým argumentom voči tým, ktorí melanómy pripisujú UV – žiareniu je aj nasledovný: Pacienti so psoriáziou, krorí boli viac ako 20 rokov ošetrovaní 10 až 15 násobne zvýšenými dávkami UVB oproti slnku, nevykazujú žiadne zvýšené riziko melanómu.

Celé množstvo. Má dokonca aj určitý ochranný efekt pred rakovinou čreva, prostaty, pŕs, ľadvín, vaječníkov, sietnice, pľúc a kostí.
Čo sa týka názoru mnohých tunajších dermatológov – existuje nadmieru kacírska štatistika : Ak zoberiame všetky prípady úmrtia na rakovinu v USA, ktorí zomreli následkom slnečného svetla, dostaneme sa na číslo zhruba 2000 ročne. Ak sa však oproti tomu pozrieme na počet tých, ktorí zomierajú na druhy rakoviny, z ktorých minimálne časť tých, u ktorých sa mohlo dostatočným množstvom UVB – svetla zabrániť rakovine, dostáveme sa skoro na 137 000 úmrtí. Nevzniká skutočne otázka, či panikárenie pred UV lúčmi smeruje správnym smerom? Zradné na tom je to, že všetky tieto fakty – aj ohľadom pozitívnych účinkov UVB – svetla – sú prístupné všetkým lekárom, aj dermatológom.

Závisí to od typu pokožky. Do solárneho štúdia by sme mali ísť zásadne len tak často, ako často sa pritom cítime skutočne dobre. “Zdravá“ hnedosť je v poriadku. Ak však vyzeráme tak, ako kaby sme na pravé poludnie zaspali niekde v Ekvádore, je to definitívne príliš veľa. Ten, kto trochu načúva svojmu telu, nájde tú správnu mieru

Profesor Schropl : Áno. Na jednej strane majú moderné prístroje svetelné  spektrum, ktoré je podobné slnečnému svetlu. Na druhej strane sa používa stále viac trubíc. Najskôr to bolo 24, potom 48, dnes je to 72 a viac. A čim viac trubíc sa používa, tým lepšie musí fungovať chladenie aby odvádzalo vyžarované teplo. Okrem toho dnes existujú aj otvorené prístroje, aby sa predchádzalo malým klaustrofobickým pocitom.